reklama

Hraničiari všetkých krajín spojte sa!

Hraničná porucha osobnosti (Borderline Personality Disorder, BPD) je jedna z porúch štruktúry osobnosti, formujúca sa spravidla v detstve. Krehká detská duša poznačená patologickým rodinným prostredím (bitky, týranie, zanedbávanie, absencia rodičovskej lásky...) sa zväčša vyvíja nesprávnym spôsobom. Jedným z prejavov nezvládnutej rodičovskej výchovy môže byť v dospelosti práve BPD. Nebudem vám tu hádzať jej presnú definíciu, pretože ju nepovažujem za dôležitú. Mojím cieľom je priblížiť vám aspoň niektoré z jej prejavov a charakteristík.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Najtypickejšou črtou „hraničiara“ (tak sa slangovo medzi sebou nazývajú ľudia s hraničnou poruchou) je myslenie v extrémoch - buď je niečo čierne alebo biele, dobré alebo zlé – nič medzi tým jednoducho neexistuje. Nijaká širšia škála. Hraničiar nedokáže napríklad integrovať dobro a zlo v jednom objekte. Ak má s niekým napríklad negatívny zážitok, okamžite si ho zaradí do kategórie „zlý“. Vtedy ho môže priam šialene nenávidieť a v krajnom prípade by ho najradšej zabil. Pri následnej pozitívnej skúsenosti si ho rýchlosťou blesku prepne do kategórie „dobrý“ a môže ho až nekriticky zbožňovať. Nie je schopný vidieť ho ako „človeka, ktorý je síce fajn, no niekedy má svoje muchy a býva protivný“. Prežívanie a kolísanie v šialených amplitúdach je typickým znakom takejto osobnosti a pôsobí na ňu neskutočne vyčerpávajúco.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takýto človek nevie spojiť ani negatívne a pozitívne aspekty vlastného JA. Preto pri najmenšej kritike na jeho osobu (napríklad za neumytú šálku od kávy) ho prepadávajú silné sebaobviňujúce myšlienky idúce až do extrémov (som zlý, najhorší, nezaslúžim si žiť...). Podobne ťažko znáša akúkoľvek formu odmietnutia. Takéto banality v ňom môžu vyvolať potrebu potrestať sa za svoju neschopnosť a zlobu a preto často dochádza k rôznym formám sebapoškodzovania. Ťažká depresia býva neoddeliteľnou súčasťou týchto procesov.

Hraničiari sa dokážu veľmi rýchlo, a až chorobne zamilovať. Sprievodným znakom býva až rozprávková idealizácia milovaného človeka. No rovnako rýchlo sa prepnú do totálnej ľahostajnosti - a to zvyčajne vtedy, ak im je umožnené svoj objekt reálne spoznať aj s jeho negatívnymi vlastnosťami. Vtedy prestáva byť „úžasným a dokonalým“ a stáva sa totálne nezaujímavým, až odporným. V prípade, že sa im neujde patričná pozornosť, pristupujú k ďalšiemu extrémnemu správaniu - prenasledovaniu objektu, demonštratívnym útokom voči nemu či voči sebe. Pri tzv. agresívnom type hraničnej poruchy môže toto vyústiť až do spoločensky neprípustného konania – od obmedzovania osobnej slobody, až po pokus o vraždu. Pri tzv. autoagresívnom type (orientovanom na seba) dochádza k útokom voči sebe samému, analogicky teda k prípadom sebapoškodzovania, až pokusov o samovraždu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Osobnosti s hraničnou poruchou majú problém vytvoriť si reálny sebaobraz (sú až príliš závislé na odozve okolia), objektívne hodnotiť ľudí a situácie a často ich vnímajú skreslene, na základe svojho subjektívneho pocitu. Sú vzťahovační, svoje videnie udalostí považujú za objektívnu realitu (...nezavolali ma na pivo – nemajú ma radi – vlastne ma nikto nemá rád – vlastne som úplne zlý, najhorší, nehodný dýchať vzduch tejto planéty...). Z možných alternatív neúspechu si vyberajú vždy tú najhoršiu.

Sú to impulzívni ľudia zmietajúci sa medzi dobrom a zlom, šťastím a nešťastím, hedonizmom a asketizmom. Majú sklony k unáhleným činom bez rozmyslu, ako je branie drog, promiskuita, agresívne konanie, bulimické záchvaty, sebapoškodzovanie, samovražedné pokusy a iné extrémne prejavy. Následne prežívajú silné pocity viny a hanby, vedúce spravidla k ďalšiemu sebatrýzneniu. Mávajú poruchy sexuálnej identity (zmietajú sa medzi heterosexualitou a homosexualitou) sprevádzané hrôzou zo samoty, z toho že si nikdy nikoho nenájdu, že ich nikdy nikto nebude mať rád...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiť s hraničnou poruchou je sakramentsky ťažké, ale s pomocou dlhodobého, trpezlivého psychoterapeutického vedenia sa to dá krásne prekonať. Človek ani netuší, koľko sily v sebe má. Len ju treba objaviť. Týmto zo srdca ďakujem mojim dvom terapeutkám Zuzke a Janke za mravčiu prácu ktorú za tie roky odviedli aby mi pomohli odraziť sa z dna v ústrety plnohodnotnému životu.

Lucia Bačíková

Lucia Bačíková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Kto som? Hlavne veľmi komplikovaná, akčná extrovertka, čo príliš často "nevie čo od dobroty". Zatúlaná nadbytočná energia sa najlepšie krotí zmysluplnou činnosťou. A tak som sa už po niekoľký krát rozhodla písať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu